Rebeka Ryšková je talentovaná a úspešná študentka masmediálnej komunikácie na FMK UCM, ktorá súčasne pracuje ako redaktorka magazínu Reflex v televízií Markíza. O tom v čom spočíva náplň jej práce, ako vyzerá jej bežný pracovný deň či čo by na práci redaktora najradšej zmenila sa dozviete v nasledovnom rozhovore.

Čo Ťa priviedlo k tejto profesii?
K tejto profesii ma priviedla pravdepodobne láska k reči, láska k slovu a moje predošlé inklinovanie aj k herectvu. Mám vyštudované konzervatórium aj keď herectvo s „redaktorčinou“ úplne nesúvisí. Pri reportážach musíme veľmi racionálne nahliadať na rôzne témy a veľmi presne a striktne dodržiavať niektoré zásady, ktoré sú v tej brandži ukotvené, či už zákonmi alebo aj nejakým nastavením samotnej firmy alebo spoločnosťou. Vo všeobecnosti ma k tejto profesii priviedol asi sám život či štúdium médií na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Ako si sa dostala k tejto pozícii?
K tejto pozícii som sa dostala pomerne jednoducho, pretože predtým som už mala skúsenosti z médií. Nakoľko v tom čase poklesol počet redaktorov v publicistike, po mojich skúsenostiach v RTVS som sa rozhodla, že asi to čomu sa momentálne venujem, nie je to čo hľadám a ani to, čo by som chcela v mojej budúcnosti robiť. Preto som skúsila osloviť šéfredaktorku z Telerána a z Reflexu, či náhodou nepotrebujú nejakú výpomoc vo forme stáže, s tým že by som tam následne veľmi rada zostala pracovať alebo aspoň formou brigády. Ona s tým súhlasila a takýmto spôsobom som sa dostala do Markízy.

V čom spočíva náplň tvojej práce?
Tým, že som redaktorka publicistiky, konkrétne relácie Reflex, tak moja práca spočíva v tom, že pripravujem šoty – reportáže, ktoré sú dlhé okolo 5-8 minút. V Reflexe sa držíme motta „ľudia príbehy emócie“, a v tomto duchu reportáže aj spracovávame. Tým pádom dávame verejnosti bližšie informácie o známych alebo menej známych osobách ich príbehoch, ktoré sú častokrát veľmi ťažké. Snažíme sa prinášať informácie o radostiach, úspechoch ale aj ťažkostiach iných.

„K tejto profesii ma priviedla pravdepodobne láska k reči, láska k slovu a moje predošlé inklinovanie aj k herectvu.“

Snívala si o tejto kariére?
Keď je človek malý, tak sníva o kadečom a asi toto nebolo úplne primárne to o čom som vždy snívala. Avšak v médiách som pracovať chcela, takže asi z časti áno. 😊  

Nie sme síce na pracovnom pohovore, ale kde sa vidíš o 5-10 rokov a ako vyzerajú Tvoje ambície teraz?
Momentálne robím redaktorku v Markíze a pevne verím, že sa tu vidím aj o niekoľko rokov. Samozrejme to nezáleží len na mne, záleží to aj od toho, aký budem podávať profesijný výkon a či budú so mnou nadriadení spokojní. S určitosťou sa však vidím v brandži médií. Možno ak nie úplne na poste redaktorky, tak ako produkcia alebo by som „zabŕdla“ aj do spomínaného divadla, čo mimochodom taktiež sčasti robím, pretože máme také menšie súkromné divadielko s kamarátkou. A ak by náhodou ani jeden tento plán nevyšiel, tak by som si veľmi rada založila škôlku. 😊

Ako hľadáš témy na spracovanie?
Tým, že máme veľmi špecificky a úzko vymedzené nastavenie celej relácie, respektíve celého magazínu, a to – ľudia, príbehy, emócie, tak sa presne o tieto témy zaujímam a následne ich vyhľadávam. Často sú to ľudia s veľmi ťažkým osudom, ktorí si nevedia už sami pomôcť a nevedia si dať v živote sami rady. Ale sú to aj ľudia, ktorí sú mediálne známi, pretože diváci takýto typ reportáže majú radi a veľmi radi sa dozvedia niečo nové o svojom obľúbenom umelcovi.

„Snažím sa o to už dlhší čas, aby na osobu, ktorá v médiách pracuje, nebol vyvíjaný príliš veľký tlak, pretože z dlhodobého hľadiska sa to nie každému darí zvládať.“

Čo Ťa baví na tvojej práci najviac?
Na mojej práci ma najviac baví, že každý deň stretávam nových a veľmi inšpiratívnych ľudí, ľudí s ťažkými osudmi, ktorí sú taktiež mojou inšpiráciou a to, že neustále môžem komunikovať a pracovať so slovom. To je pravdepodobne to, čo ma baví a napĺňa úplne najviac.

Čo by si na svojej práci najradšej zmenila?
Čo by som najradšej zmenila? Snažím sa o to už dlhší čas, aby na osobu, ktorá v médiách pracuje, nebol vyvíjaný príliš veľký tlak, pretože z dlhodobého hľadiska sa to nie každému darí zvládať. Malými krokmi sa to postupne odstraňuje, ale malo by sa o tom určite viac hovoriť a pracovať.

O čom by bola tvoja vysnívaná reportáž?
Vysnívanú reportáž asi nemám, ale osobne by som veľmi rada robila viac reportáží o enviro-témach a o Rómoch.

Autori článku: Laura Vozárová & Emma Reichmmanová